V 30. rokoch 20. storočia Japonsko zasiahla veľká hospodárska kríza. V tom čase si Soičiro Honda založil malú dielňu a zameral sa na výrobu piestnych krúžkov. Jeho cieľom bolo vyvinúť piestny krúžok a potom predať práva Toyote, ktorá bola v tom čase veľkou spoločnosťou.
Honda na svojom cieli tvrdo pracoval, mnoho nocí dokonca prespával v dielni. Keď mu dochádzal prevádzkový kapitál, musel založiť aj manželkine šperky. Po dokončení svojho návrhu piestneho krúžku odniesol vzorku do Toyoty, no tá ho odmietla s tým, že produkt nespĺňa ich technické normy.
Soičiro to napriek odmietnutiu nevzdal – rozhodol sa pokračovať a svoj návrh zdokonaľovať. Začal študovať metalurgiu a strojárstvo a vytrvalo zisťoval, ako svoj produkt vylepšiť. Jeho húževnatosť sa nakoniec vyplatila, keď o dva roky neskôr ukázal svoj vylepšený krúžok Toyote a získal zákazku.
Jedna skúška za druhou
Po získaní veľkého kontraktu musel nájsť spôsob, ako postaviť továreň na dodávky pre Toyotu. Kvôli vojne to neboli ľahké časy a stavebných materiálov bol nedostatok. Honda napriek tomu neskláňal hlavu a vynašiel nový postup výroby betónu, ktorý mu umožnil postaviť vytúžený závod.
Keď sa mu nakoniec podarilo továreň postaviť a bol pripravený na výrobu, závod bol zničený pri bombardovaní. Ani to ho však neodradilo. Továreň postavil nanovo, no v roku 1945 ju zničilo zemetrasenie. Neuveriteľné, neúspech za neúspechom, no Honda to nevzdával.
Nový začiatok
Po skončení druhej svetovej vojny bolo Japonsko v troskách. Benzínu bol nedostatok a mnohí ľudia si nemohli dovoliť autá. Soichiro Honda, ktorý predtým predal svoju firmu Toyote, hľadal nový spôsob, ako pomôcť spoločnosti a zároveň znovu podnikať.
Honda vtedy dostal nápad – zostrojil malý motor a pripojil ho k svojmu bicyklu. Keď ho videli jeho susedia, chceli tiež taký. Snažil sa vyrobiť čo najviac malých motorov a pripevniť ich na bicykel, ale nemohol nájsť potrebný materiál. A viete, čo urobil? Soichiro Honda osobne napísal tisíce listov a rozoslal ich majiteľom obchodov s bicyklami po celom Japonsku. V listoch ich požiadal, aby sa pridali k jeho vízii – pomôcť obnoviť povojnové Japonsko tým, že sprístupní jednoduchý a cenovo dostupný dopravný prostriedok. Na jeho výzvu odpovedalo približne 5 000 majiteľov, ktorí mu poskytli zálohy potrebné na spustenie výroby jeho malých pomocných motorov na bicykle.
Možno by sa zdalo, že tu sa jeho úspech začal, ale realita bola iná. Prvý model bol príliš veľký a nepraktický, čo spôsobovalo technické aj používateľské problémy. No Honda to ani tentokrát nevzdal. Jeho nezlomná mentalita a neustála ochota zlepšovať sa ho viedli k vývoju nového, vylepšeného modelu.
V roku 1949 predstavili Honda D-Type „Dream“ – prvý skutočný motocykel značky Honda. Najväčší prelom však prišiel až o desať rokov neskôr, v roku 1958, keď Honda uviedla na trh legendárny Honda Super Cub C100. Tento malý, ľahký motocykel s automatickou spojkou a jednoduchým ovládaním bol navrhnutý pre širokú verejnosť, vrátane žien a ľudí bez technických znalostí. Tento model navždy zmenil japonský aj svetový motocyklový priemysel.
Cesta Soičira Hondu od chudobného dedinského chlapca k zakladateľovi globálneho automobilového giganta je dôkazom toho, čo dokáže vytrvalosť, odvaha riskovať a neochota uspokojiť sa s priemerom. Či navrhoval piestne krúžky alebo konštruoval motocykle, vždy šiel za hranice možného. Zlyhania ho neodradili – naopak, posilnili ho. Práve vďaka nim sa stal vizionárom, ktorý zmenil svet.
Zdroje: stunningmotivation.com; wilsonluna.com; autor
Z mliečnej farmy až po najbohatšiu self-made miliardárku. Príbeh podnikateľky Diane Hendricks