Payam Zamani je zakladateľom a generálnym riaditeľom technologickej spoločnosti One Planet Group. Je utečencom z Iránu a do USA prišiel v roku 1988 so 75 dolármi. Ako uviedol v rozhovore, narodil sa do života, v ktorom boli skúšky a ťažkosti bežnou súčasťou.
Pochádza z náboženskej menšiny v Iráne, ktorá počas iránskej revolúcie čelila stratám základných práv, vrátane práva na vzdelanie. Keď mal 16 rokov, jeho rodičia sa rozhodli, že bude bezpečnejšie, ak z krajiny emigruje.
Túžba po lepšom živote
V roku 1988 sa spolu s bratom dostali do San Francisca s iba 75 dolármi vo vrecku. Už o týždeň neskôr začali pracovať v sieťotlačiarni. Jeho brat mal vtedy 23 rokov a on iba 17. Mali podnikateľského ducha a túžili po lepšom živote. Zamani po ukončení vysokej školy pracoval pre študentskú maliarsku firmu, pričom práve tu sa naučil, ako viesť vlastný biznis. V roku 1994 spolu s bratom založili Autoweb – prvú online platformu na nákup automobilov.
Ako Zamani tvrdí, finančnú stabilitu pocítil až v roku 1997. Odvtedy založil niekoľko ďalších firiem a dnes vedie spoločnosť One Planet Group (OPG). „Neviem presne, akú má OPG hodnotu, ale pravdepodobne je to viac ako 100 miliónov dolárov,“ hovorí Zamani. Zároveň však dodáva, že podľa neho by finančný úspech nikdy nemal byť považovaný za hlavné meradlo hodnoty človeka.
Primerané vreckové
Svoju manželku, rovnako pochádzajúcu z Iránu, stretol približne pred dvadsiatimi rokmi. Spolu majú dve dcéry (18 a 19 rokov), ktoré sa narodili a vyrástli v oblasti San Francisca. Zamani uviedol, že vždy dcéram dávali primerané vreckové – nie na základe toho, čo si môžu dovoliť, ale podľa toho, čo považujú za prospešné pre ich výchovu. Milionár totiž verí, že ľudia sa formujú cez životné výzvy a ťažkosti, podobne ako sa zlato čistí ohňom. No keď vyrastal v Amerike v prostredí veľkého bohatstva, uvedomoval si, že jeho dcéry nečelili rovnakým skúškam ako on. A to ho znepokojovalo – a úprimne, znepokojuje ho to dodnes.
Ako vysvetľuje, cieľom vreckového nebolo financovať luxus. Chceli, aby si z neho dievčatá hradili základné výdavky ako je bývanie, knihy na vysokú školu či potraviny. S manželkou sa snažili zabezpečiť, aby peniaze k ich dcéram neprúdili bez obmedzení. Chceli, aby ich niekedy aj postrádali a aby nad výdavkami premýšľali. Veria, že tieto malé rozhodnutia ich lepšie pripravia na väčšie životné výzvy a že najlepším spôsobom, ako sa naučiť hospodáriť s peniazmi, je reálne ich spravovať.
Bohatstvo má zmysel len vtedy, ak je zaslúžené
Spolu s manželkou sú presvedčení, že bohatstvo má zmysel len vtedy, ak je zaslúžené. V ich rodine považujú za najdôležitejšie, aby ich dcéry pracovali – nie z núdze, ale z princípu. Bahájska viera, ku ktorej obaja patria, ich učí, že práca v službe druhým je formou uctievania a túto možnosť nechcú svojim deťom vziať.
Aj keď plánujú dcéram zanechať malé dedičstvo ako základ finančnej istoty, zámerne im nezanechajú toľko, aby nemuseli pracovať. Chcú, aby mali dostatok prostriedkov na bývanie, vzdelanie a základné potreby, no zároveň si uvedomujú, že peniaze môžu človeka skôr pokaziť, ak nie sú zarobené vlastným úsilím.
Zamani zdôrazňuje, že bohatstvo má hodnotu len vtedy, ak si ho človek poctivo vybuduje a využije na zlepšenie sveta. Preto väčšinu svojho majetku investujú do iniciatív, o ktorých sú presvedčení, že môžu mať pozitívny dopad. Týmto prístupom chcú nielen prispieť k lepšiemu svetu, ale aj dať svojim dcéram príležitosť vybudovať si vlastné bohatstvo a popritom lepšie spoznať seba samé aj svet, v ktorom žijú.
Zdroje: businessinsider.com; autor
Z mliečnej farmy až po najbohatšiu self-made miliardárku. Príbeh podnikateľky Diane Hendricks