Jeho otec bol tyran, mal zakázané chodiť do školy. Príbeh pastiera zo Sýrie, ktorý vybudoval miliardovú firmu

Mohed Altrad
Mohed Altrad (Foto: entreprendre.fr)

Detstvo muža z púšte, Moheda Altrada, nemohlo byť tragickejšie. Aj napriek tomu, že si v živote prešiel náročnými obdobiami, nikdy sa nevzdal. Síce mal predurčené stať sa chudobným pastierom, ktorý nikdy neopustí púšte v Sýrii, nestalo sa tak. Postavil sa čelom svojmu osudu a úplne od nuly vybudoval prosperujúcu firmu, ktorá z neho spravila miliardára.

Mohed Altrad sa narodil uprostred púšte v beduínskom kmeni v Sýrii (neexistuje dokument s dátumom jeho narodenia, ten napokon vybrali jeho deti náhodne z klobúka). Porodila ho po znásilnení veľmi mladá matka, ktorá bola týraná od svojich 12 rokov a dvakrát znásilnená hlavou kmeňa. Prvýkrát porodila jeho brata, ktorého rovno zabili. Druhýkrát sa narodil Mohed. Namiesto toho, aby žil kmeňovým životom, ktorý mu bol daný násilníckym otcom, nebolo to tak. Mal šťastie, že sa ho po smrti matky ujala jeho babka. Altrad pripisuje svoje životné šťastie práve tomuto momentu, pretože vďaka tomu bol ušetrený osudu svojho brata.

Život mal síce zachránený, ale nijakým spôsobom jednoduchší. Mal zakázané chodiť do školy, pretože babka bola presvedčená, že pastieri školu nepotrebujú. Našťastie, Mohed vedel, že život ma pre neho pripravené niečo lepšie. Zvedavého chlapca zaujalo, keď videl, ako sa ostatní učia a cez štrbinu v stene nahliadol do triedy. No a hoci mal zakázané navštevovať školu, naučil sa čítať sám.

O pár rokov neskôr odišiel žiť k ďalším príbuzným neďaleko mesta Rakka (kedysi bašta Islamského štátu ISIS). Spravil si maturitu, promoval ako prvý v regióne a získal štipendium na štúdium vo Francúzku. „V tom roku sa sýrska vláda rozhodla poskytnúť štipendium na štúdium v ​​zahraničí najlepšiemu študentovi v každom regióne a ja som bol prvý v Rakke,“ spomína si Mohed. Jeho rovesníkov nahnevalo, že sa práve pastier stal najlepším žiakom, preto na púšti vykopali jamu a strčili mu do nej hlavu.

Vďaka štipendiu sa ako 17-ročný dostal na jednu z najstarších univerzít v Európe vo francúzskom Montpellier. Bol chladný novembrový večer, keď sem prvýkrát prišiel bez akejkoľvek znalosti francúzštiny. Opäť sa nevzdal, postupne prekonal jazykové bariéry a nakoniec získal doktorát.

Počas doktorandského štúdia pracoval v spoločnosti Thompson-CSF, ktorá sa špecializovala na vojenskú elektroniku. Potom nastúpil do telekomunikačnej spoločnosti Alcatel a neskôr sa presťahoval do Spojených arabských emirátov, kde štyri roky pracoval pre národnú ropnú spoločnosť v Abu Dhabi.

Jeho manželka chcela, aby sa ich syn vzdelával vo Francúzsku, preto sa sem v roku 1980 vrátili. V tom čase Mohed založil firmu, ktorá vyrobila jeden z prvých prenosných počítačov. Podnik rýchlo rástol a Mohed sa ho rozhodol predať, vďaka čomu získal ešte väčší kapitál. V tom čase vlastnil vidiecky dom na dedine Florensac, kde sa ho jeden z jeho susedov spýtal, či by nemal záujem o kúpu jeho lešenárskej firmy, ktorá však bola v dlhoch. „To bolo prvýkrát, čo som počul o lešení, ale kúpil som tú spoločnosť,“ hovorí dnes Mohed. Ako dodáva, bol to úplne odlišný segment od IT, ale bavilo ho stavebníctvo. Začala tak vznikať skupina Altrad Group, ktorá sa aj vďaka dobrému riadeniu stala svetovým lídrom v oblasti lešenia, stavebníctva a priemyselných služieb.

Mohed Altrad (ceoworld.biz)

Mohed rozvíjal spoločnosť prostredníctvom akvizícií a k lešeniu postupne pridával ďalšie služby, ktoré stavitelia potrebujú. V minulom roku skupina dosiahla ročný obrat 2,69 miliardy eur a dnes zamestnáva cez 50-tisíc zamestnancov. Po celom svete má viac ako 180 pobočiek.

Napriek svojmu osudu dokázal vybudovať miliardové impérium, ktoré mu v roku 2015 prinieslo ocenenie od Ernst & Young – Svetový podnikateľ roka. Okrem toho vydal niekoľko románov (Badawi, L’hypothèse de Dieu, La Promesse d’Annah) a kníh o manažmente. Altrad je tiež prezidentom ragbyového klubu Montpellier Hérault Rugby Club.

Po tragédií, ktorá ho ako dieťa postihla, sa mohol jeho život uberať úplne iným smerom. No nechcel byť ako jeho otec. Nemá nepriateľov a neznáša konflikty. Aj napriek svojmu postaveniu tvrdí, že by aj dnes mohol byť púštnym beduínom, nakoľko síce býva na malom zámku, ale vedie jednoduchý život.

Aj napriek dosiahnutému úspechu zostáva skromným a rozumným lídrom: „Môžete sa opýtať, prečo to robím,“ hovorí. „Nikdy to nebolo kvôli peniazom. Snažím sa vybudovať humanistický podnik, v ktorom ľudia, ktorí pre mňa pracujú, budú šťastní.“ Svoj život a filozofiu, ktorú vkladá do svojho podniku, opísal v autobiografickom románe Badawi, ktorý sa stal súčasťou učebných osnov literatúry na niektorých školách vo Francúzsku.

Zdroj: altrad.com; arabnews.com; forbes.com; bbc.com

Komentáre