4 návyky, vďaka ktorým sa obyvatelia tohto talianskeho ostrova často dožívajú 100 rokov

Mnohí z nás hovoria, že by chceli žiť sto rokov. Len málokto ale robí všetko pre to, aby svoje šance na dlhý a zdravý život skutočne zvýšil.

Autorka Raeleen D’Agostino Mautner sa dlhé roky venuje štúdiu tradičného talianskeho životného štýlu a filozofie „la dolce vita“. Pri hľadaní tajomstva dlhovekosti ju najviac fascinovali obyvatelia Sardínie – najmä regiónov Ogliastra, Barbagia di Ollolai a Barbagia di Seulo. Práve tieto oblasti patria medzi takzvané „Modré zóny“, teda miesta na svete, kde sa ľudia mimoriadne často dožívajú vysokého veku.

Výskumník dlhovekosti Dr. Giovanni Mario Pes spolu so svojimi kolegami zistil, že aktívni a spokojní storoční ľudia nie sú v tejto časti Sardínie žiadnou raritou. V porovnaní s mnohými inými krajinami tu žije výrazne viac ľudí, ktorí oslávia sté narodeniny – a často aj viac.

Možno si myslíte, že za dlhovekosť môžu predovšetkým gény. Podľa Pesa však genetika ovplyvňuje dĺžku života len približne z 20 až 25 percent. Oveľa väčšiu úlohu zohrávajú každodenné návyky a životný štýl – teda veci, ktoré máme do veľkej miery vo vlastných rukách. Raeleen D’Agostino Mautner opisuje niekoľko z nich:

1. Ich dni sú prirodzene plné fyzickej aktivity

Obyvatelia sardínskej Modrej zóny zvyčajne netrávia hodinu v posilňovni a potom zvyšok dňa sedením. Pohyb je prirodzenou súčasťou ich každodenného života.

Kopcovitý terén ich núti chodiť pešo, stúpať do svahov a pravidelne zapájať svaly aj srdce. Mnohí sa venujú farmárčeniu, záhradkárstvu, pastierstvu či zberu húb a divokých bylín. Takéto aktivity pomáhajú udržiavať telo silné a myseľ sviežu bez potreby fitness strojov.

Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najdôležitejšie faktory zdravia a dlhovekosti. Nie každý z nás žije v prostredí, kde je prirodzený pohyb súčasťou celého dňa. Aj malé zmeny však môžu mať veľký význam – napríklad pravidelné prechádzky, používanie schodov namiesto výťahu či krátke rozhýbanie tela počas dňa.

2. Sardínčania „jedia čerstvé, domáce jedlá“

Typického sardínskeho seniora len zriedka uvidíte jesť fastfood za volantom auta alebo pravidelne navštevovať luxusné reštaurácie. Ich strava je jednoduchá, sezónna a založená na lokálnych surovinách.

Tradičné jedlá si pripravujú doma – často z vlastnoručne vypestovaných potravín. Chlieb či cestoviny vyrábajú bez zbytočných prísad a konzervantov. Medzi typické druhy chleba patrí napríklad pistoccu alebo tradičný kváskový su coccoi.

Mäso konzumujú len niekoľkokrát mesačne. Väčšina bielkovín pochádza zo strukovín, najmä z fazule, ktorá je bohatá na vlákninu a ďalšie dôležité živiny.

Dôležitú úlohu zohráva aj samotný spôsob stolovania. Jedlo nie je len rýchlou povinnosťou, ale chvíľou oddychu a stretnutí s blízkymi. Pohár miestneho červeného vína Cannonau, kúsok chleba a syr sú často súčasťou pokojného spoločného večera.

3. Aj vo vyššom veku zostávajú spoločensky aktívni

Jedným z najvýraznejších znakov sardínskej dlhovekosti sú silné medziľudské vzťahy. Starší ľudia tu nebývajú izolovaní. Naopak – sú prirodzenou súčasťou rodiny aj komunity. Pri spoločnom stole majú čestné miesto a mladšie generácie si vážia ich skúsenosti a múdrosť.

Pocit spolupatričnosti nachádzajú v každodenných aktivitách – pri spoločných obedoch, náboženských slávnostiach, záhradkárčení, hre bocce alebo obyčajných dlhých rozhovoroch sprevádzaných smiechom.

Práve sociálne väzby výrazne prispievajú k psychickej pohode a nižšiemu výskytu depresie vo vyššom veku. Aj v dnešnej digitálnej dobe má zmysel vedome pestovať osobné kontakty. Niekedy stačí pozvať suseda na prechádzku, stretnúť sa s priateľmi pri večeri alebo si jednoducho nájsť viac času na rozhovory tvárou v tvár.

4. Zachovávajú si duchovný rozmer života

Mnohí starší obyvatelia Sardínie sú veriaci a spiritualita zohráva v ich živote dôležitú úlohu. Výskumy naznačujú, že modlitba, duchovné prežívanie či pravidelná účasť na náboženských obradoch môžu prispievať k väčšej spokojnosti so životom a psychickej rovnováhe.

Dôležitý však nie je len samotný náboženský aspekt, ale aj pocit zmyslu, pokoja a spojenia s ostatnými ľuďmi.

To neznamená, že každý musí vyznávať konkrétne náboženstvo. Duchovný rozmer života možno rozvíjať rôznymi spôsobmi – meditáciou, jogou, pobytom v prírode, dobrovoľníctvom alebo rozhovormi o témach, ktoré človeka presahujú.

Zdroje: cnbc