Hluční susedia v nedeľu ráno, kilogramy navyše v zrkadle, pokazená prezentácia v práci, neuveriteľne chaotická politická situácia a k tomu všetkému klimatická kríza a celosvetová pandémia… Prirodzené mechanizmy sociálnej opory sa v posledných mesiacoch scvrkli na minimum a aj extroverti začali žiť viac vo svojej vlastnej hlave. Pričom naša myseľ nie je práve najhostinnejšie prostredie.
Schválne, skúste si odpovedať na otázku, či ste počas posledného mesiaca mysleli na niektoré z týchto bodov:
- niečo, čo robíte alebo čo vlastníte, je horšie ako činnosti a majetok iných ľudí,
- to, čo hovoríte, je hlúpe alebo si nie ste istí, či je to pravda, a dúfate, že vás nikto neprichytí a nepovie presné fakty,
- sebakritické hodnotenia svojho vzhľadu, schopností, vlastností,
- drsná kritika iných ľudí za čokoľvek (od hlasného chrúmania až po nezvyčajný ne/vkusný doplnok),
- vracanie sa k problémom, omylom a trapasom, ktoré ste zažili v minulosti,
- katastrofické vízie budúcnosti, najmä v súvislosti s prácou, peniazmi, zdravím a rodinnými príslušníkmi…
Mohli by sme pokračovať ešte dlho. Naše mysle sú z evolučného hľadiska dokonale pripravené na prežitie – prirodzene zameriavame svoju pozornosť na problémy, čo nám pomáha v ostražitosti a obrane alebo útoku. Ibaže v modernej dobe nečelíme rovnakým problémom, ako naši predkovia a priame boje o život sa menia na boje o postavenie a prijatie do skupiny, ktorá má omnoho zložitejšie pravidlá ako tá praveká.
Teda myseľ stále využíva strach ako signál, že niečo v našom okolí môže narušiť rovnováhu organizmu. U moderného človeka sa to prejavuje ako komplex troch činností: porovnávanie, kritizovanie a napokon sťažovanie sa, ku ktorému dôjde, keď vypustíme svoje negatívne myšlienky do sveta.
Naučili sme sa to už v útlom detstve, pretože naši rodičia, pre ktorých bola výchova malých detí novou výzvou, porovnávali náš vývin s vývinom iných detí. A tak sa spustil mechanizmus sledovania okolia, zisťovania, aké miesto máme v hierarchii a nespokojnosti, ak nie sme najvyššie. Z tejto nespokojnosti pramenia buď výčitky sebe samému (nie som tak dokonalý človek ako chcem byť), alebo výčitky okoliu (nie sú takí dokonalí, ako predstierajú), alebo zmes týchto dvoch komplikovaných myšlienkových pochodov.
Ako myslieť pozitívne?
Keď si predstavíte, že s takouto vnútornou kritikou žijete možno 20, 30 alebo 40 rokov, je jasné, že riešenie neprebehne zo dňa na deň. Dobrou správou je plasticita mozgu. Zjednodušene to znamená, že ak budeme opakovane niečo robiť dlhodobo inak, štruktúra mozgu sa zmení a bude túto zmenu podporovať.
Ako teda myslieť pozitívnejšie?
Buďte konkrétnejší a vecní
Negatívne myšlienky nie sú choroba a sami o sebe nie sú problémom, pokiaľ nezačneme hyperbolizovať a nezmyselne zovšeobecňovať.
Keď budete mať chuť kritizovať sa pred zrkadlom, konkretizujte čo je pre vás problém. Dá sa s tým niečo robiť? Zvyčajne áno. Vynulujte emócie a začnite tvoriť riešenie.
Podobne je to aj pri hodnotení vlastnej psychiky. Namiesto tvrdenia „som hlúpy“ si môžete povedať „tomu, čo mám teraz pred sebou, práve teraz nerozumiem“ – cítite ten rozdiel?
Cielene hľadajte silné stránky
Možno nie ste sebavedomí, keď rozprávate pred ľuďmi, ale jasne vyjadrujete myšlienky na papieri. Rovnako premýšľajte aj o ostatných svojich silných stránkach a vyzdvihnite to, čo je vo vás to najlepšie.
Vďačnosť
Ak čítate tento článok, pravdepodobne si máte čo obliecť, máte dostatok stravy a pitnej vody, elektroniku a prístup na internet, teda aj isté množstvo peňazí. Pokora možno nie je cool a fresh, ale milióny ľudí na tejto planéte nemá naplnené ani základné potreby. Preto je skvelým zvykom vyjadrovať vďačnosť za všetko, čo máme.
Vedomie vlastnej konečnosti
Podľa existenciálnej psychológie sa dobre naučíme žiť až vďaka vedomiu vlastnej smrti. Je oslobodzujúce triediť problémy podľa toho, či na nich bude záležať na smrteľnej posteli. Malicherné prehliadnete, budete viac dbať o vzťahy a odpustíte chyby sebe aj iným ešte dnes. Lebo zajtra už môže byť neskoro.
Píšte si denník
Ak vás negatívne myšlienky doslova dusia, vypíšte ich na papier. Takáto katarzia vám pomôže lepšie porozumieť tomu, čo sa vo vašom vnútri odohráva. Zároveň obmedzí množstvo sťažností, ktoré budete hovoriť iným ľuďom.
Pravidelne športujte
Podľa psychológie športová aktivita pomáha aj pri boji s depresiou. Nepodceňujte tento prirodzený spôsob zlepšovania nálady. Ak je to možné, športuje v prírode, alebo aspoň v peknom prostredí. Serotonín sa postará o to, aby ste mysleli pozitívnejšie.
20 motivačných citátov, ktoré váš život zmenia k lepšiemu