Milionárom zo školskej lavice

Mladosť je etapa života, kedy chodíme každý deň do školy, učíme sa veci, ktoré väčšinou v mimoškolskom živote nevyužijeme, máme doma každodenné prednášky o tom, ako hrozné školské výsledky domov nosíme a o tom, že s takým prospechom z nás nikdy nič nebude.

A tu je kameň úrazu. Takmer 97% študentov chodí do školy s domnienkou, že im úspešné zakončenie štúdia zaistí kariéru, perspektívnu pracovnú pozíciu a všeobecný životný úspech. Lenže takýto názor sa moc nezhoduje s faktom, že veľa študentov s diplomom z vysokej školy má problém nájsť si uplatnenie a nakoniec ich vidíte za kasou v supermarkete.

Študenti sú vedení k tomu, že v školskom veku nemajú šancu uplatniť svoje schopnosti inde, ako na brigáde v McDonalde, alebo ešte horšie niekde na stavbe za hodinovú mzdu, ktorú si svetoví milionári zarobia v priemere tak zhruba za stotinu. Myslia si, že je to tak nastavené, že vo veku od 15 rokov až do ukončenia školy nemajú inú možnosť, než na seba nechať kričať, nechať sa ponižovať, nechať si diktovať, koľko hodín svojho života musieť niekomu venovať za peniaze, ktoré určí tiež ich zamestnávateľ.

Taký človek si tých mladých brigádnikov svojím spôsobom kupuje za cenu, ktorá mu moc neublíži a za takú, ktorá mladým neskúseným brigádnikom nepríde najhoršia, pretože ani netušia, že majú na viac. Treba podotknúť, že väčšina týchto brigádnikov nikdy nie je spokojná, nie to ešte šťastná. Prečo to teda robia? Pretože čakajú. Čakajú, že sa všetko zmení vo chvíli, keď urobia maturitu, alebo doštudujú vysokú školu. Očakávajú a naivne veria, že v tej chvíli sa im ponuky na pracovné pozície len pohrnú a že všetko náhle pôjde samo.

Dámy a páni, takto to nefunguje. Poradím vám jednu vec. Naložte so svojím časom lepšie. Samozrejme, že všetko má svoju hierarchiu a že všetko má svoj čas. Samozrejme, že každý by mal v živote zažiť, aké to je, keď na vás kričí nadriadený, alebo keď robíte prácu, ktorú nenávidíte, pre človeka, ktorého nenávidíte a to celé za peniaze, ktoré sa oproti tomu na koľko si sami seba ceníte, rovnajú úplnému minimu. Urobíte si vďaka tejto skúsenosti obraz o tom, akým nadriadeným by ste raz chceli byť vy a ako by ste sa k svojim zamestnancom rozhodne nesprávali.

Áno, všetko má svoju postupnosť. Ale položte si otázku. Venujete radšej 4 roky budovaniu svojho vlastného zázemia, svojho vlastného podnikania, svojho impéria, alebo budete radšej 40 ďalších rokov chodiť do zamestnania, pretože je to aj napriek všetkej tej drine jednoduchšie, než vkročiť do vôd neznáma, do vôd, do ktorých vkročili práve len tie 3% študentov, ktorí tým už spomínaným 97% nakoniec budú nadriadenými?

Škola je úžasné miesto, kde môžete čerpať vedomosti a vzácne informácie a k tomu ešte aj zadarmo. Rozhodne týmto článkom nehovorím, aby ste do nej prestali chodiť. Posolstvo tohto článku je v tom, že svoj čas môžete uchopiť lepšie, môžete si už v školskej lavici začať budovať svoj vlastný bussiness a vo chvíli, keď väčšina študentov vylezie z okov školy a ihneď ich zmetie na zem realita, vy vyleziete už ako milionár zo školskej lavice, priamo do svojej firmy, ktorú ste si poctivo celé tie 4 roky na škole budovali a kde budete rovno môcť naberať nových zamestnancov, pretože ich bude medzi vašimi spolužiakmi s maturitou v ruke bude určite veľa.