Richard Liu Giangdong patrí medzi najpopulárnejšie mená vo svete e-commerce. Tento muž založil spoločnosť JD.com, ktorá je po Alibabe druhým najväčším hráčom elektronického obchodu v Číne.
Podnikateľ, ktorý je často prezývaný “čínsky Jeff Bezos”, dokázal vybudovať internetový obchod, ktorý ľuďom v Číne prináša miestne a svetové značky produktov. Za úspechom Liu Qiangdonga sa skrýva príbeh o pracovitosti a obetavosti. Vyrastal v chudobnom prostredí a z jeho okolia by si nikto ani len nepomyslel, že raz bude patriť medzi čínskych miliardárov. Našťastie nedovolil, aby náročné podmienky a výzvy, ktoré zažil, zničili jeho sny.
Chlapec z chudobnej rodiny
Richard Liu Qiangdong sa narodil v roku 1973 v malej vyprahnutej uhoľnej dedine južne od Pekingu. Jeho rodičia boli roľníci, ktorí spravovali niekoľko ryžových polí. Žili v skromným podmienkach a museli časť úrody odovzdávať vláde. Hoci sa Liu narodil v 70. rokoch minulého storočia, jeho dedine stále chýbali moderné vymoženosti ako je tečúca voda, elektrina či spevnené cesty. Ako raz povedal pre Financial Times, boli tak chudobní, že počas celého roka jedli iba kukuricu a sladké zemiaky.
„Od júna do septembra sme jedli iba kukuricu. Kukuričnú kašu na raňajky, kukuričné placky na obed a suchý kukuričný chlieb na večeru..kukuričný chlieb tak tvrdý, že z neho krvácalo hrdlo,“ spomína si s odstupom času podnikateľ. Ako dodáva, zvyšných osem mesiacov jedli varené sladké zemiaky.
Liuova rodina ale nebola vždy chudobná. Pred revolúciou v roku 1949 vlastnili lode, ktoré prepravovali tovar po Číne. Avšak po nástupe komunistov o všetko prišli a boli minimálne dvakrát násilne presídlení. Napriek všetkým týmto ťažkostiam ho rodičia a stará mama naučili, že sa má k iným správať s rešpektom a že neúspechy sú súčasťou života.
Liu Qiangdong vždy veril, že vzdelanie zachráni jeho a jeho rodinu a zabezpečí im lepšie spoločenské postavenie. Bol presvedčený, že práve vzdelanie mu pomôže rozšíriť si obzory a poskytne mu príležitosti na ďalší rast.
Napriek tomu, že jeho rodina bola chudobná, dokončil školu a nastúpil na jednu z najlepších univerzít v Číne. Je zdokumentované, že hoci doprava do hlavného mesta bola drahá (75 dolárov bolo pre roľníkov z dediny naozaj veľa), jeho rodina a priatelia mu prispievali peniazmi a vajíčkami, aby mohol doštudovať.
Prvé skúsenosti s podnikaním
Na univerzite študoval sociológiu, no hodiny považoval za jednoduché a mal veľa voľného času. Naučil sa preto sám programovať. V tom čase sa v Číne presadzovali početné trhové reformy, ktoré podporovali kapitalizmus. Každý zrazu potreboval programátora, takže si dokázal zarobiť dosť peňazí.
Zarobené peniaze použil na spustenie svojho prvého biznisu, keď v blízkosti univerzity otvoril reštauráciu. Tá však po ôsmich mesiacoch skrachovala. „Postupne som pochopil, že za krach reštaurácie som mohol ja, pretože som nemal žiadne manažérske skúsenosti a nerobil som dostatočnú kontrolu,“ povedal v roku 2012 pre Financial Times.
Prišiel o všetky peniaze a tak nastúpil do spoločnosti Japan Life, ktorá vyrábala zdravotnícke produkty. Tu nadobudol cenné manažérske a obchodné skúsenosti.
Začiatky spoločnosti JD.com
Neustále ho lákalo založenie vlastného podniku a tak posilnený skúsenosťami v roku 1998 založil Jingdong Century Trading, obchod so spotrebnou elektronikou, ktorý sa zameriaval na magnetooptiku. V tom čase si prenajal predajný stánok s rozlohou 4 m2 na technologickom trhu v Zhongguancun, kde predával originálne magnetooptické výrobky.
Okamžite vynikol ako renomovaný predajca a získal nových klientov. „Bol som prvý a jediný stánok na tomto trhu, ktorý mal na všetkom cenovky a vydával oficiálne potvrdenky; od prvého dňa som nikdy nepredával žiadne falzifikáty a čoskoro som mal najlepšiu povesť,“ hovorí Liu.
Podnik sa stal úspešným – v priebehu piatich rokov otvoril 12 predajní a zarobil viac ako 10 miliónov juanov. Všetko sa ale náhle zmenilo v roku 2003, keď Čínu zasiahla epidémia SARS a ulice Pekingu sa rýchlo vyprázdnili. Podobne ako iné firmy v tom čase, aj jeho spoločnosť zatvorila všetky svoje predajne. Našťastie, niekoľkých šikovných zamestnancov poveril tým, aby produkty umiestňovali na internet. Práve kvôli SARSu začalo viac ľudí využívať nakupovanie cez internet, pretože nemuseli vychádzať von a riskovať, že sa nakazia.
Keď epidémia pominula a Liu opäť rozbehol podnikanie, uvedomil si obrovský potenciál elektronického obchodu. Rozhodol sa zatvoriť svoje maloobchodné predajne a začať naplno podnikať cez internet. V roku 2004 sa tak zrodila spoločnosť JD.com, pôvodne známa ako 360buy.com.
Aby ušetril peniaze na prenájme, žil vo svojej kancelárii a sám si naprogramoval webstránku. Chcel čo najbližšie spoznať svojich zákazníkov a ich potreby, a tak sám odpovedal na všetky otázky zákazníkov. Aby zákazníci nečakali na odpoveď dlho, Liu si v noci každé dve hodiny nastavoval budík, aby klientom čo najrýchlejšie zodpovedal dotazy.
Treba si uvedomiť, že v tom čase ľudia nakupovaniu cez internet až tak neverili. Liu však pilne pracoval na budovaní dôveryhodnej značky, čím si získal dôveru spotrebiteľov. „Keď som bol dieťa, moji rodičia mi vždy hovorili, že podnikanie je dôvera a dôvera je obchod,“ uviedol v rozhovore pre Financial Times.
Po tom, ako zavrel kamenné predajne a celé jeho podnikanie sa presunulo na internet, prišiel výrazný pokles tržieb. Liu sa však držal svojej vízie internetového predaja, čo sa nakoniec vyplatilo. Medzi rokmi 2004 až 2009 spoločnosť vykázala priemernú mieru rastu viac ako 300 percent. Obchod JD.com postupne rozšíril svoj sortiment o rôzne produkty, vrátane oblečenia či potrieb do domácností. Vsadil na zaujímavý tovar a rýchle doručenie, vďaka čomu s eshop stal populárnym.
Čínsky e-commerce gigant
V priebehu rokov jeho firma vytvorila kolosálny skladový systém a bezkonkurenčnú logistickú sieť. Napr. vyvinula a otestovala niekoľko dronov, ktoré prepravujú balíky do vidieckych oblastí.
V máji 2014 sa spoločnosť JD stala prvou veľkou čínskou technologickou firmou, ktorá bola kótovaná na burze cenných papierov NASDAQ v New Yorku pod názvom „JD“.
Liu za svoju vytrvalú prácu na spoločnosti JD získal viacero ocenení. Najväčšia čínska televízia CCTV mu udelila ocenenie „Čínska podnikateľská osobnosť roka 2011“ a bol tiež vymenovaný za „čínskeho biznis lídra za rok 2011“.
Minulý rok Liu odstúpil z pozície generálneho riaditeľa, naďalej ale zostáva predsedom predstavenstva firmy. Pripojil sa tak k viacerým zakladateľom a riaditeľom technologických obrov v Číne, ktorí odišli zo svojich verejných postov po tom, ako Peking zintenzívnil zásahy proti rastúcemu technologickému sektoru. Podľa magazínu Forbes sa hodnota jeho majetku odhaduje na 7,2 miliardy dolárov.
Zdroje: FinancialTimes; jd.com; scmp.com
20 motivačných citátov, ktoré váš život zmenia k lepšiemu